Veľký sprievodca operačnou pamäťou RAM pre notebooky

Pri výbere notebooku máte najčastejšie na výber medzi kapacitou 4 a 32 GB (a za pár rokov to môže byť inak). Často je konkrétna kapacita spojená s konkrétnym procesorom a diskom - výrobca jednoducho spája väčšiu operačnú pamäť s výkonnejším procesorom, takže výber je niekedy obmedzený. Podobne ako pri iných komponentoch je však dobré vedieť, akú kapacitu skutočne potrebujete a či by ste sa nemali poobzerať po rýchlejšom type pamäte.

Operačná pamäť slúži ako pracovná pamäť na dočasné ukladanie údajov, s ktorými počítač práve pracuje. V porovnaní s SSD (nehovoriac o tradičnom pevnom disku) je mnohonásobne rýchlejšia. Zvyčajne ide o dvojicu rovnako veľkých modulov, napríklad 2 × 8 GB.

Dva moduly DDR4 SO-DIMM v notebooku

Počítač stiahne všetky spustené aplikácie, otvorené súbory a, samozrejme, operačný systém z úložiska do operačnej pamäte a po skončení ich uloží späť na disk.

 Ak by počítač namiesto operačnej pamäte používal bežný disk (čo by fyzicky aj tak nebolo možné), bol by extrémne pomalý. Rovnako dôjde k veľkému spomaleniu, keď sa táto pamäť zaplní. Počítač totiž začne používať výmenný súbor na pevnom disku ako pamäť RAM, alebo uvoľní časť kapacity pamäte RAM tým, že ju presunie na disk. Nemôžete však využívať 100 % kapacity pamäte RAM; na prácu s údajmi potrebujete určitú réžiu a spomalenie nastane, keď je pamäť RAM zaplnená približne na 85 %. Kapacita je najdôležitejšia vec, na ktorej pri pamäti RAM záleží. 

Napriek mnohým označeniam ide o typ pamäte DRAM už od 70. rokov minulého storočia. Tento typ pamäte je volatilný, čo znamená, že na udržanie obsahu údajov potrebuje neustále napájanie. Keď sa počítač vypne, obsah pamäte sa vymaže. Ide teda len o pracovnú pamäť.

V stolnových pocítacov sa používajú fyzicky väčšie moduly, zatiaľ čo v notebookoch menšie moduly nazývané SO-DIMM. Ultrabooky vyžadujúce miniaturizáciu komponentov už niekedy ani nemajú sloty pre pamäťové moduly, ale pamäťové čipy sú napájané priamo na základnej doske.

V priebehu rokov sa, samozrejme, všetky komponenty vyvíjajú a zrýchľujú. V súčasnosti sa používajú pamäte označované ako DDR5 a predtým to boli logicky moduly DDR4 (2014 - 2022). Pamäť DDR piatej generácie pracuje s nižším prevádzkovým napätím 1,1 V (oproti 1,2 V pri DDR4), čo znamená nižšiu spotrebu energie.

DDR5 zároveň prináša aj vyššie frekvencie (až 4800 MHz pre notebooky) a vyšší celkový výkon. Samozrejme, nie je to tak, že počítače majú dvojnásobný výkon novej pamäte, ktorý závisí od mnohých ďalších komponentov.

Rozdiel medzi generáciami by sa dal rozoznať, ale do notebooku s pamäťou DDR4 sa pamäť DDR5 ani nezmestí (moduly sa líšia počtom pinov), nieto aby fungovala. Podpora je pevne daná čipovou súpravou a procesorom a typ pamäte si nemôžete vybrať. Môžete si len vybrať iný model s vyššou frekvenciou, ale na výkone bežného počítača to takmer nepocítite.

Používajú sa aj pamäte typu LPDDR5, ktoré sú úspornejšie, ale aj drahšie a musia byť vždy pevne pripojené k doske. Majú ešte vyššie prenosové rýchlosti ako bežné DDR5. pak menší moduly oznacené jako SO-DIMM. Ultrabooky vyžadující miniaturizaci soucástek pak už nekdy ani nemají sloty pro pametové moduly, ale pametové cipy jsou napájené prímo na základní desce.

Pamäte sú často v pároch, v takzvanom dvojkanálovom zapojení. Rozdiel vo výkone proti jednému dvojnásobne veľkému modulu je zvyčajne len zanedbateľný, dôležitejší je pri hrách. A paradoxne je najdôležitejší pre potreby integrovaného grafického čipu, kde je zrýchlenie až dvojnásobné. Je to preto, že integrovaná grafika sa tiež delí o šírku pásma s procesorom, a preto potrebuje na pomoc čo najlepšiu šírku pásma pamäte. A použitie dvoch modulov ju zdvojnásobuje. Vo výkone lepších iGPU je teda kombinácia s dvoma modulmi oproti jednému veľký rozdiel.

Horšie je to pri prípadnej budúcej výmene, keď musíte vymeniť oba moduly. Výmena dvoch 4GB modulov za dva 8GB moduly znamená, že vám zostanú dva moduly. Výmena jedného 8GB modulu za druhý s rovnakou veľkosťou je lacnejšia.

Rovnako ako ostatné komponenty je aj pamäť RAM rýchlejšia ako predtým. Okrem lepšej výrobnej technológie ich výkon určuje najmä frekvencia a časovanie. Pamäte DDR5 majú frekvencie bežne na úrovni 3200 až 4800 MHz (v extrémnych prípadoch až 6400 Mhz). Čím vyššie, tým výkonnejšie.

Časovanie pamätí sa uvádza ako CL a číslo alebo štyri čísla oddelené pomlčkou (napríklad CL 9-9-9-24). Udáva oneskorenie v nanosekundách medzi vnútornými príkazmi (spínanie tranzistorov, nabíjanie a vybíjanie kondenzátorov...). Frekvencia a časovanie sú však trochu protikladné a pri zvyšovaní frekvencie je často potrebné časovanie opäť zhoršiť. Pre stabilný výkon je potom opäť vhodné mierne zvýšiť napätie a úspora je preč. Ale to už hovoríme o taktovaní pamäte v extrémne výkonných počítačoch.

Výkonnejšiu pamäť nájdete aj v špičkových herných počítačoch, a hoci je rozdiel rádovo v percentách veľmi malý, v týchto strojoch sa počíta všetko. Rýchlosť je nekonečne závislá aj od veľkosti pamäte, pretože väčšia kapacita využíva aj viac adresného priestoru a teoreticky môže byť o zlomok milióna pomalšia. Ale vôbec to neberte do úvahy, je to len pre úplnosť.

Môžete tiež vidieť pamäte označené ako Registered alebo ECC. Tie sú určené skôr pre servery a pracovné stanice s procesormi Intel® Xeon® alebo Intel® Core® 12. generácie, ktoré túto technológiu podporujú. Čipy ECC obsahujú jednu kontrolu na každých osem čipov, vďaka čomu je pamäť odolnejšia voči chybám. Okrem toho majú moduly Registered vyrovnávací čip, cez ktorý prechádza všetka komunikácia medzi pamäťovými čipmi a radičom, čím sa eliminuje obmedzenie počtu čipov. V bežných notebookoch ich neuvidíte.

To, koľko pamäte potrebujete, určuje spôsob práce s počítačom. Majte na pamäti, že aj samotné spustenie operačného systému zaplní približne 2 GB. Už len to, že máte otvorených viac kariet v prehliadači, znamená, že potrebujete viac pamäte. Takže počítač s kapacitou 4 GB stačí len na základnú kancelársku prácu. Priemerný používateľ si pravdepodobne vyberie 8 až 16 GB, zatiaľ čo náročný používateľ si vyberie 32 GB. Zatiaľ čo s 8 GB môžete čoskoro naraziť na limit, so 16 GB vydržíte veľmi dlho.

• 4 GB (počítač na písanie poznámok))
• 8 GB (nenáročný počítač, štúdium, základná kancelárska práca)
• 16 GB (záruka stabilného výkonu bez kompromisov)
• 32 GB (počítač na prácu s veľkými fotografiami a strih videa)

Ako zvýšiť pamäť v budúcnost

Okrem kapacity je dôležité vedieť, či je možné pamäť v notebooku vymeniť. Niekedy to nie je možné. Aj pamäťový modul sa teoreticky môže stať chybným a možnosť výmeny veľmi uľahčí opravu. Výmena je však užitočná aj z iného dôvodu, a to z dôvodu zvýšenia kapacity, a tým vylepšenia počítača v budúcnosti.

1. Pri notebooku musíte mať najprv vôbec prístup k hardvéru, pretože pri niektorých modeloch by ste pamäť mohli vymeniť len pomocou deštruktívnych nástrojov.
2. Ak je však pamäť integrovaná na základnej doske, tak ju aj tak nevymeníte (pokiaľ nemáte mikropájku, obrovské skúsenosti a nevadí vám riskovať zničenie počítača).
3. Počítač musí vnútorne umožňovať vyššiu kapacitu.

Prvé dva body sú jasné. Len niekedy je ako kompromis integrovaný len jeden modul, zatiaľ čo druhý zostáva vymeniteľný. Tretí bod sa týka kompatibility a je to zložitejšia téma.

Kompatibilita pamäte

Môžete si kúpiť 32GB moduly, ale to neznamená, že budú fungovať v počítači s dvoma 4GB modulmi. V skutočnosti výrobca notebooku uvádza aj maximálnu kapacitu operačnej pamäte. Závisí to od niekoľkých vecí.

Bežný počítač dokáže komunikovať na jednom pamäťovom module so šestnástimi čipmi, takže záleží na tom, aké veľké čipy dokáže výrobca pamäte vyrobiť. Výsledkom je obmedzenie maximálnej kapacity bežne dostupnej pamäte v čase uvedenia notebooku na trh, ale keď budú k dispozícii nové modely pamätí, obmedzenie sa zníži. V parametroch teraz už staršieho notebooku však zostane maximálna kapacita uvedená navždy.

Obmedzenie môže byť spôsobené aj systémom BIOS, ktorého nová verzia by mohla pomôcť pri inštalácii nových modulov. Prípadne je kapacita stále obmedzená procesorom. Stávalo sa napríklad, že niektoré moduly nefungovali s procesorom Intel a fungovali s procesorom AMD. S tým sa nedá nič robiť. Kompatibilita nemusí byť stopercentná.

V zásade je možné vložiť do notebooku pamäť RAM s vyššou kapacitou, ako udáva výrobca, ale nie vždy je to tak.

Ako sme uviedli na začiatku, výber je zvyčajne obmedzený konfiguráciou. Je však dobré zvoliť kapacitu, ktorá je dostatočná pre očakávanú životnosť vášho notebooku. Ak očakávate, že ho v budúcnosti vymeníte za vyššiu kapacitu, pri kúpe sa uistite, že to bude možné.

Napríklad spoločnosť HP má v modeloch ProBook, VICTUS, EliteBook, ZBook či OMEN používateľsky prístupný hardvér. Pri všetkých kapacitách sa však pozrite aj na typ pamäte a na to, či je jednokanálová alebo dvojkanálová.

Odporúčania na konci - 8, 16 alebo 32 GB?

Notebooky HP ponúkajú 32 GB od 970 € a môžete ich použiť na strih videa alebo veľmi náročné programy.

8 GB je kompromisom pri lacnejších notebookoch, ktorý si môžete vybrať v prípade, že máte počítač len na jednoduchú kancelársku prácu alebo štúdium. Ak však už v budúcnosti uvažujete o rozšírení pamäte, odporúčame zvoliť rovno 16 GB konfiguráciu alebo používateľsky prístupné notebooky. Niektoré rady nie sú používateľsky prístupné a rozšírenie nemusí byť v budúcnosti možné.

Väčšine používateľov by sme odporúčali 16 GB, čo je aj kapacita, ktorú ponúka väčšina konfigurácií (dvojnásobok oproti 8GB variantom) notebookov HP v cene už od 18 tis. So 16 GB RAM môžete spúšťať náročnejšie aplikácie a viacero kariet prehliadača (najmä Chrome si vyžaduje pomerne veľa pamäte) a počítač sa nebude spomaľovať.

Od 64 GB je naozaj pre absolútnych expertov. S takouto pamäťou ste pripravení aj na tie najnáročnejšie úlohy a programy. Či už ste profesionál, tvorca alebo len počítačový nadšenec, so 64 GB RAM si budete môcť užívať maximálny výkon a plynulosť v každej situácii.

Vyberte si

Notebooky s 8 GB RAM

Nakupujte tu

Notebooky s 16 GB RAM

Nakupujte tu

Notebooky s 32 GB RAM a viac

Nakupujte tu