Je kovový notebook lepší ako plastový?

Za zlú povesť plastu môžu najskôr lacné notebooky, ktoré sú vždy plastové, zatiaľ čo u tých lepších výrobcovia nešetria kovom. Nie je to ale materiálom ako takým, pretože telo z plastu majú aj niektoré veľmi kvalitne prevedené notebooky.

Kritickou časťou bývajú pánty veka displeja, ktoré sú síce vždy kovové, ale ich uchytenie do plastového tela môže byť problémové. Kovové aj plastové telo sa dá však vyrobiť pevné. Kvalitný tvrdený plast vystužený na tých správnych miestach má dobré vlastnosti a vydrží veľmi dlho.

Príklad uchytenia kovového pántu do plastového tela

Kovový notebook dáva notebooku nádych luxusu, aj keď nie je len výsadou drahých modelov. Často ide len o relatívne tenký kovový výlisok, ktorého účelom je skôr zaujať. Výrobca ho použije napríklad len pri veku displeja alebo okolo klávesnice, zatiaľ čo zvyšok tela zostáva plastový. Ide vlastne len o akési „oplechovanie“, hoci napríklad pri veku ide aj o žiadané vystuženie. Potom sú tu notebooky, ktoré môžu byť označené ako celokovové. Môže to ale znamenať iba fakt, že kovový výlisok je použitý aj na spodnej strane notebooku.

Na druhej strane existujú telá z jedného masívneho kusu kovu, zvyčajne označované ako „unibody“. Pýšil sa nimi najmä Apple, ale notebooky tohto typu vyrábajú aj iné značky. Základom je jeden blok kovu, ktorý sa tvaruje postupným odoberaním materiálu (frézovaním) na CNC stroji. Také telo je oveľa pevnejšie a môže mať zložitejší tvar. Takto vyrobené notebooky značky HP nájdete v rade Spectre x360.

HP EliteBook 1030 - Príklad konštrukcie typu unibody („z jedného kusu“)

Stále hovoríme o kove, ale o aký vlastne ide? Výrobcovia najčastejšie používajú zliatiny hliníka. U tých lacnejších notebookov ide o hliník radu 6000, kde čisté alumínium v malom pomere dopĺňajú kremík, horčík, meď či mangán. Hliník tvorí okolo 98 % a zvyšok je rôzny pomer doplnkových (legujúcich) kovov.

p.s. Palo Alto je mesto, kde bola v garáži založená firma Hewlett Packard

Výrazne lepšie vlastnosti majú zliatiny hliníka radu 7000, kde je pomer legujúcich kovov väčší. Najčastejšie ide o zinok, potom horčík, meď a zirkón. Tieto zliatiny sa používajú aj v leteckom priemysle, čím sa výrobcovia notebookov neváhajú pochváliť.

Ešte lepšie vlastnosti môže mať horčíkové telo. Samotný horčík ale ľahko koroduje, takže sa k nemu musia použiť drahé legujúce kovy. Pokiaľ na notebook s horčíkovým telom narazíte, potom by jeho výhodou mala byť nižšia hmotnosť a nevýhodou vyššia cena. Horčíkové telo majú napríklad Paviliony 13 Aero.

Kovový povrch môže mať rôznu povrchovú úpravu. Najčastejšie je brúsený alebo eloxovaný, čo znamená nanesenie ochrannej vrstvy oxidu hliníka. Takýto povrch je potom výrazne odolnejší a eloxovanie umožňuje výrobcom tiež meniť farebné odtiene.

Plastové telo sa vyrába vstrekovaním roztaveného granulátu do formy. Najčastejšie sa využíva materiál ABS (akrylonitrilbutadienstyrén), ale používa sa aj polykarbonát. Plastové telo môže mať vďaka prefarbeniu granulátu viac farieb, čo je u kovového zložitejšie (nedá sa len tak natrieť). Často sa využíva pogumovanie, čo vytvára veľmi príjemný povrch na dotyk. Po čase sa však môže ošúchať.

Stále častejšie sa používajú aj recyklované plasty vrátane tých vylovených z oceánov. Väčšinou len na niektoré špecifické diely, sú však už aj výrobcovia, ktorí z recyklovaného plastu dokážu vyrobiť celé telo notebooku. Pri HP Spectre 16 býva časť šasi z recyklovaného plastu aj hliníka.

Kov samozrejme vedie teplo oveľa lepšie ako plast (aj ako karbón). Lenže čo sa hodí na blok chladiča, nemusí byť nutne účelné na šasi. Teplo sa má skôr odvádzať ventilačnými otvormi von, než zahrievať celé telo. Je to celé o dobre prevedenom chladení, ktorému ale v prípade prehrievania môže kovové telo trochu pomôcť. Notebooky produkujúce najviac tepla (herne), bývajú však častejšie vyrobené z plastu (a majú veľmi dobre vyriešené chladenie).

Oba materiály majú svoje výhody aj nevýhody. Nedá sa ale jednoznačne povedať, že by kovový bol lepší. Vždy záleží na viacerých faktoroch. Pri kove je lepšie, pokiaľ ide o tzv. unibody konštrukciu a plast zase musí byť správne vystužený najmä v okolí pántov.

Pri výbere notebooku nie je materiál tela taký zásadný, ako to niekedy z ponuky v eshope môže vyzerať. Nejde o to ohromiť okolie (na diaľku to aj tak často nepoznať) a ani celokovové prevedenie ešte nemusí znamenať frézované unibody. Plastové aj kovové telo totiž môže prasknúť (plast) alebo sa ohnúť (kov) a súčasne môžu oba typy vydržať aj hrubšie zaobchádzanie. Oveľa dôležitejšie je kvalitné prevedenie celého šasi. Pokiaľ by vám ale mal notebook padať na zem, potom je o niečo vhodnejšie kovové telo. Lepšie by ale bolo, keby vám nespadol vôbec.

Vyrobiť kovové telo je o niečo drahšie a pri rovnakej cene dvoch notebookov líšiacich sa len materiálom tela by tak teoreticky mohol byť lepšou voľbou ten plastový. Kovové telo môže byť o niečo odolnejšie (hoci hliník triedy 6000 zase tak odolný nie je a ľahko sa poškriabe). Na časté prenášanie bude kovové telo o niečo vhodnejšie. Notebooky s kovovou unibody konštrukciou a obdobne kvalitným plastovým telom patria stále medzi tie drahšie.

Kov je ušľachtilejší materiál a pri obdobnej kvalite bude mať viac výhod. Skôr však vo vnútri tela, z vonkajšej časti býva príjemnejší iný materiál.